Regionoviny

Smrť. Stretávame sa s ňou na dennom poriadku, no ľudstvu spôsobuje i napriek tomu vždy hlboké rany. Najhoršou ranou býva vždy to, keď sa dozvieme, že smrť bola spôsobená úmyselne. Čo ale v prípade, keď vrah nie je potrestaný a na vražde ešte aj zarába? Čo keď je vrah chránený? A čo keď je vrahom samotný štát?

Za vraždu môžeš dostať doživotie

Trestný zákon Slovenskej republiky (ďalej len “SR”) definuje vraždu ako úmyselné usmrtenie (§ 145), za ktoré hrozí odňatie slobody na 15 rokov až doživotie. Doživotie hrozí v prípade, že vraždou, okrem iného, je usmrtených viacero ľudí alebo je ňou získaný majetkový prospech. Môžeme za úmyselné usmrtenie považovať však len priamy útok fyzickou zbraňou? Čo tak usmrtenie inej osoby podaním jedu?

Za vraždu dostáva milióny

Tabak a tabakové výrobky. Všeobecne známym faktom je, že tabakové výrobky nie len že poškodzujú naše zdravie, ale majú za následok pomalú smrť. Tabakový priemysel prináša do štátneho rozpočtu milióny eur. Tlačová agentúra SR (ďalej len „TASR“) hovorí o 137 miliónoch ročne. Spoločnosť ProCare, ktorá sa zaoberá komplexným poskytovaním zdravotnej starostlivosti, uverejnila správu, v ktorej hovorí, že celosvetovo zomiera na následky fajčenia až 7 miliónov ľudí, z toho 11 tisíc na Slovensku, za jeden rok. Môžeme teda obviniť štát z vraždy, za ktorú si zasluhuje doživotie? Kto náš štát vedie a kto rozhoduje o tabakovom priemysle v našej republike?

Môžeme sa na to pozrieť aj z druhého konca. Fajčenie nie je štátom nútená povinnosť. Dokonca sprostredkovanie tabakových výrobkov obyvateľom SR môžeme chápať aj ako povinnosť štátu. Dôvod? Predsa ide o uspokojovanie práv obyvateľov, ktorí chcú fajčiť. Pokiaľ si je však štát vedomý toho, že obyvatelia SR tým poškodzujú svoje zdravie a zdravie ľudí okolo seba, nejde o ohrozenie verejného zdravia a zároveň účasť na samovražde? V oboch týchto prípadoch môže sudca rozhodnúť o odňatí slobody tomu, kto ohrozuje verejné zdravie alebo tomu, kto má účasť na samovražednom čine.

Zákon je na nich krátky

Štát dokážeme teda posudzovať z pohľadu vraha aj spolupáchateľa samovraždy. Pýtame sa, z akého dôvodu nie sú štátnici potrestaní za to, že znova konajú protizákonne? Pýtame sa, z akého dôvodu na našich štátnikov zákony znovu neplatia?

Týmto názorom nebojujem proti užívateľom tabakových výrobkov a nechceme tým ani viesť útok voči tabakovému priemyslu. Chceme tým skôr poukázať na to, že porušovanie zákonov má náš štát v malíčku už roky. Presne z tohto dôvodu sa nemôžeme čudovať tomu, že naši štátnici nám, obyvateľom SR ukladajú rôzne proti-pandemické opatrenia (opatrenia na boj s koronavírusom COVID-19) ale sami idú proti nim svojím vlastným konaním. Nečudujme sa, že pohyb našich politikov nie je obmedzený aj keď sú testovaní pozitívne na COVID-19, nečudujme sa ani tomu, že kým nám je zakázané cestovať do zahraničných destinácií, oni si užívajú začiatok jari mimo Slovenska. Môžeme teda súhlasiť s tým, že náš právny štát je štátom, kde zákony platia len pre tých, ktorí nemajú moc.

Prečítajte si aj: Úvaha: Prečo stále platíme za to, o čo nemáme záujem?