Regionoviny

Od roku 1955 si vždy 28. marca pripomíname učiteľskú profesiu. Deň učiteľov nám, Slovákom, pripomína dôležitosť tohto zamestnania a zároveň slúži ako poďakovanie pre tých, ktorí sa podujali vzdelávať naše deti.

PRVÉ ŠKOLY VZNIKALI UŽ V 9. STOROČÍ

Rozvoj vzdelania na území Slovenska história spája s príchodom Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Tí vytvárajú v 9. storočí prvú slovanskú abecedu, ktorá je dodnes známa pod názvom Hlaholika. Práve oni na území vtedajších Slovanov založili prvé školy, v ktorých vyučovali budúcich kňazov. V nasledujúcich storočiach vznikali v krajine cirkevné školy, kde sa vyučovala Latinčina a základy kresťanstva. Medzi ďalšie predmety patrili rétorika, gramatika, astronómia, hudba a iné. Niektoré školy odovzdávali aj vedomosti o prírode či spoločnosti. Členovia urodzených rodín mali možnosť vzdelávať sa v domácom prostredí.

V roku 1465 vzniká v Bratislave univerzita Academia Istropolitana. V tom čase bola jedinou vysokou školou v Uhorsku a poskytovala vzdelanie v odboroch ako medicína, právo či teológia. V 16. storočí vznikali na našom území aj gymnáziá a ľudové školy, kde vyučovanie prebiehalo aj v materinskom jazyku. V 17. storočí vznikajú na našom území ďalšie univerzity, a to v Trnave a v Košiciach.

DEŇ UČITEĽOV AKO SPOMIENKA NA VEĽKÝCH REFORMÁTOROV

Deň učiteľov je zároveň spomienkou na pôsobenie veľkých reformátorov školského systému, ako je Mária Terézia či Ján A. Komenský.

Mária Terézia so svojím synom, Jozefom II., považovali školstvo za neodmysliteľnú súčasť štátu. Aj z toho dôvodu sa snažili o rôzne reformy školstva na území vtedajšieho Rakúska aj Uhorska. Na školách sa začali deti vzdelávať v oblastiach, ako je náboženstvo, čítanie a písanie, počítanie či základy poľnohospodárstva. Rovnako v tom období vznikali na našom území ďalšie univerzity, ktoré boli zamerané na štúdium baníctva a lesníctva a ďalšie novovzniknuté odbory. Práve Jozefovi II. môžeme dnes vďačiť za povinnú školskú dochádzku či bezplatné vyučovanie.

Deň učiteľov sa slávi práve v deň narodenia učiteľa národov, Jána A. Komenského. Jeho spôsoby vzdelávanie sú platné dodnes. Rovnako ako po ňom Jozef II. aj on zastával názor o povinnej školskej dochádzke. Okrem toho však bol zástancom humánnej výučby, a teda výučby bez telesných trestov.

BÚRLIVÉ OBDOBIA TU MÁME UŽ OD 18. STOROČIA

Od 18. storočia si vzdelávací systém na našom území prešiel skutočne búrlivými obdobiami. Bojovalo sa za vyrovnané vzdelávanie v Uhorku tak ako v Rakúsku či za jednotu vyučovacích jazykov bez povyšovania tých ostatných.

Vzdelávanie a školské systémy už od nepamäti prechádzajú neustálymi reformami. Aj dnes sa nachádzame v období, kedy je spôsob vzdelávania horúcou tému v najvyšších kruhoch. Aj z toho dôvodu vám prinášame rozhovor s mladým učiteľom Norbertom, ktorý vzdeláva deti a mládež v búrlivom období.

ÚLOHOU PEDAGOGIKY JE POSUNÚŤ SPOLOČNOSŤ

Redakcia (R): Prečo ste sa rozhodli pre učiteľskú profesiu?

Norbert (U): Od základnej školy ma bavil Dejepis a Geografia, prišlo mi super venovať sa celý život niečomu, čo ma baví. Až na univerzite som sa dozvedel, čo všetko to obnáša. Okom žiaka ZŠ som videl učiteľa, ktorý sa prechádza po triede a rozpráva zaujímavé príbehy z minulosti či ukazuje na mape čo sa kde nachádza. Z pohľadu učiteľa to dnes vnímam ako zamestnanie, ktorého úlohou je posunúť slovenskú a európsku spoločnosť smerom dopredu.

R: Čo na svojom povolaní obľubujete?

(U): Výplatu. Hoci za celoslovenským priemerom zaostáva. (humor) Byť učiteľom je vďačné povolanie. U detí je vždy badať určitý progres. Ten samozrejme závisí aj od rodinných pomerov, v ktorých dieťa vyrastá. Po celom školskom roku vidí učiteľ práve progres dieťaťa. A presne toto vás dokáže pozitívne naladiť na ďalší rok.

R: Akým spôsobom u vás slávite Deň učiteľov?

U: U nás v práci mávame posedenie v školskej jedálni. Vzhľadom k aktuálnej epidemiologickej situácii sa posedenie nekonalo, hoci teraz by to zrejme potreboval každý učiteľ ako soľ. Pomáha to mentálnemu hľadisku.

R: V čom vidíte zmysel pedagogiky?

U: Hľadať čo najúčinnejšie spôsoby, ako človeka niečo naučiť.

KVALITNÉ VZDELÁVANIE ZÁVISÍ OD UČITEĽA

R: Aké metódy využívate pri vzdelávaní detí práve vy?

U: Pri dištančnom vzdelávaní je veľmi zložité hovoriť o nejakých metódach. (pozn. redakcie: aktuálne je väčšina škôl na území SR zatvorená z dôvodu boja proti koronavírusu Covid-19) Metód je obrovské množstvo a niektoré je potrebné si nacvičiť. V situácii kedy máte málo času sa snažíte vyťažiť maximum a veci nekomplikovať. Aktuálne sa snažím viesť deti k tomu, aby si informácie hľadali sami a diskutujem s nimi. Okrem toho ich vediem k vzájomnej konfrontácii získaných informácií a k tvorivej činnosti. Občas sa ale stane, že zlyhá technika a pripravené cvičenie je veľmi ťažké zrealizovať. Riešenie problému vám niekedy zaberie množstvo času. Vtedy si vždy pomyslím, že či nie je jednoduchšie len učivo vysvetliť a na konci hodiny si overiť, či tomu žiaci dostatočne porozumeli. Z dlhodobého hľadiska to ale nie je najefektívnejšie.

R: Aké problémy so sebou prinášajú aktuálne Covid opatrenia pri realizácii vašej práce?

U: Dištančné vzdelávanie redukuje čas, ktorý deti trávia efektívnou výučbou. Rovnako množstvo technických problémov deti nevedia vyriešiť samé. Napríklad nedostatočný signál na pripojenie k internetu. Vtedy deti len sedia a čakajú na príchod rodičov z práce. Rodičia sa okrem toho snažia uľahčiť život deťom aj sebe a z toho dôvodu urobia množstvo práce za svoje deti. Mnoho poznatkov im len memorujú. Z krátkodobého hľadiska by sa to dalo zvládnuť ale táto situácia trvá už rok. Nie je to dobré.

R: V poslednej dobe sa často hovorí aj o reformách v školskom systéme. Ako vidíte reformy vo vzdelávaní vy?

U: Pokiaľ mám hovoriť za seba, najväčší problém vidím v tom, že celé vzdelávanie stojí na jednej osobe, na učiteľovi ako jednotlivcovi. Kvalita vyučovania je výsledkom „obetavosti“ učiteľa. Veľmi dôležitá je príprava učiteľa na vyučovanie. Presne toto je dôvod, prečo aj ja pracujem nadčas. Aby bola hodina kvalitná, je potrebné tomu venovať čas, energiu a tvorivosť.

U: Mne by pomohli materiály, ktoré by boli v súlade so školským konceptom a zároveň by mi pomohli odovzdávať vedomosti mojím žiakom. Mohlo by to pomôcť pri odovzdávaní vedomostí a rozvoji kompetencií detí. Žiaľ, nič také neexistuje. Štátny vzdelávací systém sa často mení a je zložité si svoje materiály neustále prispôsobovať. Hlavne vtedy, keď je potrebné si ich aj neustále vymýšľať. Existujú síce rôzne metodiky práce, ale nie sú vždy postačujúce a kvalitné. Vymýšľanie svojich vlastných materiálov je ďalším dôvodom, pre ktorý trávim v škole viac času, ako by som mal. Samozrejme, zadarmo. A teda sa vraciame k myšlienke, že kvalita závisí od „obetavosti“ učiteľa. Pokiaľ nemôžem alebo nechcem pracovať nadčas či tráviť doma večery nad prácou, kvalita vyučovania smeruje nadol. Kvalitná metodika, v ktorej by bolo zaznamenané, čo by mal učiteľ učiť bod po bode a s rôznymi alternatívami výučby, pomohlo by to mne a určite aj mojím kolegom.

Vzdelávanie prebieha procesom neustálej transformácie. Aj z toho dôvodu je potrebné, aby bol Deň učiteľov v našich srdciach nie len 28. marca, ale každý deň počas celého roka. Pretože, práve v rukách učiteľov je ten najväčší poklad, ktorý ľudstvo má – vzdelanie.

Viac informácií o tejto profesii nájdete tu: Dejiny pedagogiky, Deň učiteľov.

Napísali sme:

Príbeh učiteľky s tromi maturitami. Kliknite tu