Regionoviny

Stane sa ním Trenčiansky luh. Nachádza sa uprostred mesta. Ide o takmer 13,5 hektára územia čiastočne na ľavom a na pravom brehu Váhu nad stavidlami Biskupickej zdrže. Územie bude rozdelené na rekreačnú časť a zónu ochrany lužného lesa bez možnosti akéhokoľvek zásahu. V budúcnosti sa tak zabezpečí ochrana vzácneho ostrova biodiverzity.

Napriek vybudovaniu Vážskej kaskády a zregulovaniu rieky Váh v 50-tych rokoch 20. storočia sa v širšom centre Trenčína udržali fragmenty lužnej krajiny. Z pohľadu ochrany životného prostredia patrí toto územie k najcennejšiemu, čo naše mesto má.  Plní dôležitú ekostabilizačnú, zdravotnú a psychohygienickú funkciu. Zachytáva hluk, prach, ochladzuje prehriate mestské prostredie a poskytuje aj priestor pre pohybové voľnočasové aktivity, komfortný priestor pre športový rybolov, či pre prírodný turizmus alebo envirovzdelávanie.

Návrh Všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa vyhlasuje obecné chránené územie Trenčiansky luh podporili jednohlasne poslanci mestského zastupiteľstva 19. mája 2021. Cieľom je získať pre tento priestor vyššiu formu ochrany, pri ktorej bude jasne dané, kto do priestoru môže vstupovať autom a kto nie. Pre bežného návštevníka luhu sa nič nezmení. Ide o eliminovanie škodlivých druhov činností v tomto území. Mesto teda požiada Ministerstvo životného prostredia SR, aby Trenčiansky luh zapísali do zoznamu chránených území. Minister Ján Budaj sa už nechal počuť, že „Trenčania pochopili dobu. Vytvárať zelené plochy v mestách je ideálne práve dnes, kedy musíme zmierňovať dopady klimatickej krízy.“

Zástupcovia mesta a miestni ochranári i enviromentalisti veľmi citlivo našli hranicu medzi úplne nedotknuteľným územím a rekreačným priestorom. Dohodli sa na vhodnej a primeranej miere skĺbenia ochrany prírody s aktivitami ľudí. Riešili aj možnosť umiestnenia lávky pre peších i cyklistov a tiež umiestnenie hausbótu, ktorý by poskytoval občerstvenie pre návštevníkov.

Čo rastie v území?

Prirodzenou vegetáciou sú spoločenstvá vŕbovo-topoľových lužných lesov. Približne polovica plochy je tvorená lužným lesom, ktorý sa vytvoril na riečnych náplavoch popri pravom brehu Biskupickej zdrže. Ide o vŕbovo – topoľové nížinné lužné lesy, teda chránený biotop európskeho významu. Dominujú topoľ čierny, vŕba krehká, vŕba biela, v krovitom podraste baza čierna, vŕba purpurová, svíb krvavý, ostružina ožinová, z lián je to brečtan popínavý, chmeľ obyčajný a rastie tu aj množstvo ďalších druhov drevín – jelša lepkavá, jelša sivá, javor mliečny, javor poľný, jaseň štíhly, čerešňa, hloh jednosemenný a ďalšie.  Z bylín sú pre Trenčiansky luh typické mokradné druhy ako záružlie močiarne, praslička riečna, vrbica vŕbolistá, chrastnica trsťovníkovitá, krtičník tôňomilný, pŕhľava dvojdomá. Do lužného porastu prenikajú viaceré invázne rastliny, ktoré sa šíria pozdĺž Váhu – najmä severoamerické astry, zlatobyľ kanadská, či netýkavka malokvetá.

V stojatej a mierne tečúcej vode v južnej časti lokality je vegetácia s porastmi trstiny, pálky úzkolistej a pálky širokolistej – tieto tvoria dôležitý biotop najmä pre vodné vtáky a obojživelníky. Trsové porasty sú významné pre výskyt i vzácnych a ohrozených druhov pavúkov aj blanokrídlovcov. V severnej časti chráneného územia nemá vegetácia mokradný charakter. Po stáročia boli plochy v záplavovej oblasti Váhu využívané na pastvu, v súčasnosti sú tu náletové dreviny.

Plocha medzi hrádzou a riekou je do veľkej miery zarastená krovinami – bežné sú hlavne ruža šípová, hloh jednosemenný, zob vtáčí, slivka trnková. Zo stromov sú okrem vŕb a topoľov zastúpené hlavne javor poľný, javor mliečny, javorovec jaseňolistý, ale aj ovocné stromy (orech kráľovský, čerešňa vtáčia) a mnohé ďalšie druhy. Tieto porasty tvoria významný potravový, rozmnožovací aj migračný biotop pre desiatky druhov vtákov a stovky druhov drobného hmyzu. V mestskom prostredí majú obrovský ekologický význam.

Od starého cestného mosta sa na ľavom aj pravom brehu Váhu tiahne zachovalý vŕbovo-topoľový brehový porast. Na ľavom brehu Váhu, v Zátoke pokoja, sa porast rozširuje a lemuje malé riečne rameno. Vegetácia tohto typu utvára charakteristický krajinný ráz riečnej krajiny.

Obľúbené útočisko vtáctva

Na území Trenčianskeho luhu a na priľahlom Váhu doposiaľ zistili 172 druhov vtákov, z ktorých až 57 hniezdi. Je to vysoko nad priemerné počty zaznamenané na podobných územiach.

Pobrežné trsťové porasty so zastúpením pálky úzkolistej a širokolistej sú reprodukčným biotopom európsky významného druhu bučiačik močiarny. Z vodných vtákov sú tu pravidelnými hniezdičmi aj chriašteľ vodný, sliepočka vodná, vzácny svrčiak slávikovitý a labuť veľká hniezdiaca na ostrove pred stavidlami.

Trsťové porasty sú nepravidelným zimoviskom fúzatky trsťovej. Pre vtáctvo má veľký význam najmä lužný les, v ktorom je mimoriadne vysoká hniezdna hustota viacerých druhov. Hniezdi tu napríklad kúdelníčka lužná, vlha obyčajná a sokol myšiar. Všetky zaznamenané druhy vtákov sú zákonom chránené.

Domov pre cicavce, obojživelníky, plazy i hmyz

Z cicavcov žije v Trenčianskom luhu a v priľahlom Váhu bobor európsky, ale aj raniak hrdzavý, večernica parková, jež bledý, sporadicky sa vyskytuje líška hrdzavá a srnec hôrny. Lokalita má veľký význam aj pre rozmnožovanie obojživeľníkov. Žije tu skokan zelený a ropucha obyčajná. Z plazov je to užovka obyčajná. K chráneným druhom európskeho významu patrí skokan štíhly.

Trenčiansky luh má veľký význam aj pre hmyz a pavúky. Celkovo tu zistili 32 druhov blanokrídlovcov, z ktorých k ohrozeným a po prvýkrát na Slovensku zisteným patrí až 6 druhov. Vyskytuje sa tu i 17 druhov pavúkov, z ktorých 3 druhy sú zaradené do Červeného zoznamu ohrozených druhov.

Zdroj: Trencin.sk

Prečítajte si aj Malacky budú mať novú materskú školu