Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI) zostavovanom každoročne centrálou Transparency International zlepšilo a zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste. Výsledná pozícia za rok 2021 je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým. Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum (čím vyššie skóre, tým menejkorupcie).
V čom nastal obrat
Súčasné zlepšenie už možno pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho (Smer, dnes Hlas). Rebríček vnímania korupcie sa totiž vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu
podnikateľov, investorov či expertov. Za zlepšením Slovenska možno vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície
a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef Brhel a Miroslav Výboh či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír. Prvé prípady sa dostali už aj pred súd, zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Zvýšenú iniciatívu potvrdzujú aj aktuálne štatistiky kriminality za rok 2021, podľa ktorých prokuratúra nikdy nestíhala za korupciu častejšie (vlani to bolo 252 osôb). Dojem čiastočne kazia sporné a nedostatočne odkomunikované rozhodnutia
o rušení niektorých stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku či spory medzi niektorými zložkami polície i prokuratúry.
Kde sú rezervy
Od posledných volieb sa menej často objavovali aj podozrenia z korupcie a prejavy uneseného štátu. Istý progres vidno aj pri zavádzaní protikorupčných opatrení, hoci v tomto ohľade sa vláde zatiaľ podarilo stále dotiahnuť iba zlomok vlastných sľubov. Rozbehnúť sa vlani podarilo napríklad nový Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie, ale aj Najvyšší správny súd, pod ktorý prechádza aj agenda súvisiaca s porušovaním práva na informácie či disciplinárne konania. Pri viacerých dôležitých inštitúciách sa vláde podarilo uskutočniť otvorené výberové konania, ktoré priniesli kvalitatívny posun od dlhoročných politických trafík. Žiaľ, prístup vlády v tejto oblasti zatiaľ nebol systematický a aj v uplynulom roku sme boli svedkami viacerých straníckych nominácií či nezvládnutých výberových procesov. Znepokojivo pôsobil aj zámer vlády vyčleniť spod verejnej kontroly zákazky až za miliardu eur, ktorému sa aj vďaka vzopätiu tretieho sektora a verejnosti podarilo
napokon zabrániť prijatím kompromisu. Rozpačito sa vlani rozbiehal proces pri dôležitých zmenách od súdnej mapy cez infozákon a trestný zákon, odpolitizovanie voľby riaditeľa RTVS až po vyrovnávanie sa s konfliktami záujmov a nedostatočnými majetkovými priznaniami verejných funkcionárov. V nedohľadne sú stále konkrétne
zmeny v legislatíve o preukazovaní pôvodu majetku, hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov či lobingu.
Priemer EÚ je stále ďaleko
Aj napriek zlepšeniu stále výrazne zaostávame za priemerom krajín Európskej únie (priemerné skóre 64). Spomedzi dvadsaťsedmičky skončili za nami iba Grécko (58. miesto), ktoré sa nám po roku opäť podarilo predstihnúť a štvorica Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.). V nedohľadne je zatiaľ aj ambícia koalície z programového vyhlásenia vlády posunúť Slovensko v rebríčku o 20 miest oproti pozícii spred volieb. Aby sme sa dostali niekde na súčasnú úroveň Lotyšska (36. miesto), Slovinska (41.) či Poľska (42.), potrebovali by sme získať ešte o 4 až 7 bodov viac. O sedem pozícií a 2 body stále zaostávame aj za Českom (49.) Pre ďalšie umiestnenie Slovenska v nasledujúcich rebríčkoch tak bude okrem vývoja vo vyšetrovaní a trestaní korupcie rozhodujúce aj to, či sa spormi zaťaženej koalícii bude dariť nachádzať väčšinu pri zásadných zmenách. S blížiacimi sa voľbami to môže byť ešte ťažšie ako doteraz.
Vývoj vo svete
Aktuálny rebríček monitorujúci situáciu počas druhého roka pandémie COVID-19, potvrdzuje celosvetovú stagnáciu aj v oblasti boja s korupciou. Dve tretiny krajín nedosiahli ani polovicu možných bodov, pričom globálne priemerné skóre je rovnako ako pred rokom 43 bodov. Až 27 krajín vlani dosiahlo svoj vôbec najhorší
výsledok v histórii (vrátane Maďarska). Z dlhodobejšieho hľadiska, pri porovnaní aktuálneho skóre s tým spred desiatich rokov, môžeme hovoriť o stagnácii či dokonca zhoršovaní sa až v prípade 86 percent krajín (Slovensko má aktuálne o 6 bodov viac ako v roku 2012). Prvú pozíciu v indexe si udržali Dánsko a Nový Zéland (rovnako ako vlani po 88 bodov), ku ktorým sa pripojilo aj Fínsko. Najväčší medziročný prepad v skóre zaznamenalo Bielorusko (až o 6 bodov), celkovo posledná 180. priečka patrí Južnému Sudánu s 11 bodmi. Pred ním skončili Somálsko a Sýria s 13 bodmi. Pandémia Covid-19 poslúžila mnohým vládam po celom svete ako zámienka pre
posilňovanie ich moci a obmedzovanie práva na informácie a ďalších ľudských práv. Problémy sa pritom nevyhýbali ani viacerým krajinám vo vrchnej časti rebríčka, akoukázali napríklad uniknuté dokumenty Pandora Papers odhaľujúce rozsiahle ukrývanie majetkov a pranie špinavých peňazí cez daňové raje.
Čo index CPI odráža
Index vnímania korupcie zostavuje centrála Transparency International už od roku 1995, aktuálne výsledky sú medziročne porovnateľné od roku 2012. Rebríček je
vyrátaný na základe výsledkov krajín v 13 rôznych indexoch nezávislých inštitúcií vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think tankov. Na vytváraní žiadneho z nich sa Transparency International nepodieľa. Aktuálny výsledok Slovenska vychádza z hodnotenia v 10 indexoch (čo je aj maximálny počet pre jednu krajinu), zlepšenie vidno až v šiestich z nich. Najväčší posun Slovensko zaznamenalo v porovnaní konkurencieschopnosti švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), v hodnotení podnikateľského prostredia IHS Global Insight a v indexe transformácie nemeckej Bertelsmannovej nadácie. Hodnotenie tak reflektuje predovšetkým vnímanie korupcie medzi manažérmi, investormi či slovenskými a zahraničnými expertmi. Oproti prieskumom Eurobarometru skúmajúcim verejnú mienku tak súhrnný CPI index väčšmi odráža vývoj v oblasti veľkej korupcie (zneužívanie verejných funkcií a zdrojov, čistota tendrov, protikorupčné kroky vlády, atď.). Podrobnosti o metodike rebríčka, ako aj jeho kompletné výsledky si môžete pozrieť na stránke centrály TransparencyInternational.
Zdroj: Kristína Kroková
