Možno sa niekto naozaj ocitne v zúfalej situácii, kedy mu nezostáva nič, len niekam sa postaviť a požiadať o almužnu alebo o pomoc. Lenže, je to takto vždy naozaj?
Skoro každý deň chodievam niečo malé kúpiť do predajne LIDL v budove Domu techniky na Trnavskom Mýte. Od istého času tam začal stáť – najmä vo večerných hodinách pomerne mladý, zdravý muž a ako ste prechádzali okolo neho, zašomral: „Dobrý deň, nemali by ste nejaké drobné“. Zaujala ma práve táto nezmyselná veta, lebo keby som aj mala nejaké drobné – čo mám vždy, napríklad, ak treba použiť nákupný vozík a podobne, ako by nasledovala jeho ďalšia otázka; dajte, požičajte, venujte…alebo ako?
A tak som jedného dňa neodolala, a odpovedala som: „Áno, mám drobné.“
A čakala som, čo sa stane. Mladý muž vytreštil oči a evidentne nevedel pokračovať…, ale vydržal, a už rovnakú vetu opakoval ďalšiemu mladšiemu človeku, ktorý hrabol do peňaženky, a dal mu „nejaké drobné“. Tým som tohto „žobráka“ začala sledovať, alebo až „loviť“.
O pár dní – keďže má vymytý mozog ako automat – pri jeho hlúpej otázke som sa zastavila a opýtala: „A čo takto pracovať?“ Odskočil ako od pekelnej brány. Čo ma však celkom prekvapilo, keď som z obchodu vyšla – položil mi rovnakú otázku, či nemám nejaké drobné…, a tak som mu navrhla prácu za odmenu. O to ale evidentne nemal záujem. Ani sa neunúval odpovedať; to bolo pod jeho úroveň. Narastala nejaká moja zvláštna vnútorná zlosť. Toto teda nie. A tak som vtedy, keď išlo do predajne LIDL viac ľudí, povedala zložitejšiu vetu ako obyčajne: „Mladý muž, nehanbíte sa tu stáť v ceste ľuďom, ktorí pracujú aj v niekoľkých robotách, starajú sa o iných ľudí, majú možno i zdravotné problémy, pasujú sa so životom ako vedia – a vy si tu len tak stanete a sofistikovane naznačujete v pekných šatách, nech vám iní tupci dajú, veď ani o tom nepremýšľajú, lebo sú takí sprostí dobráci od kosti…“
Žobrák sa tam asi 2 týždne neukázal. Potom v prestrojení: nechal si narásť briadku, obliekol si nie kabát, ale bundu – a má pocit, že sa mu tým zmenil hlas, a my, nakupujúci hlupáci, nevieme, že je to ten istý človek. Včera podvečer ma skoro porazilo, keď som začula: „Dobrý večer, nemali by ste nejaké drobné?“
Lubi Lasca