Regionoviny

Mnohí poznajú Orwelov román 1984 a tí ktorí ho nepoznajú ani nemusia, pretože už pár rokov ho všetci začíname chtiac, či nechtiac žiť. Pomaly, postupne a hlavne v záujme dobra všetkých sme čím ďalej, tým viac kontrolovaní.

Dobrovoľne cúvame v záujme dobra, ale strácame pojem o skutočnej pravde. Internet je dobrý sluha, ale zlý pán – už ľudí nespája, ale rozdeľuje. Ako všetko, čomu podľahnú masy, aj internet sa stáva nástrojom v rukách mocných. Hoci niektoré krajiny internet filtrujú, alebo blokujú, podaktorí tvrdia, že je stále relatívne slobodný, aspoň by mal byť.

Ak si však zadefinujeme slobodu ako takú, v dnešnom svete to už ani nie je možné. Už len fakt, že žijeme v spoločnosti znamená, že sa musíme učiť tolerancii a prispôsobiť sa určitým pravidlám. Okrem toho, nemáme rovnaké práva, pretože nemôžeme všetci vládnuť a tým pádom veľkú časť svojej slobody presúvame do rúk „vyvoleným“, či zvoleným. A v neposlednom rade sme dobrovoľne závislí. Kedy ste boli naposledy v kaviarni a rozprávali ste sa bez toho, aby ste aspoň desať krát neskontrolovali svoj mobil? Ak nie ste na facebooku, ste pomaly na okraji spoločnosti a ak nedáte aspoň päť selfie za týždeň, nie je to v poriadku.
Klasickou ľudskou vlastnosťou je, že ak má niekto moc, chce si ju upevňovať a nestačí mu to, čo má.

Ovládanie masy je najlepší prostriedok na upevnenie moci a internet skvele poslúži na tento účel aj Európskej únii.
Momentálne je snáď najviac diskutovaná nová smernica a znenie článku trinásť. Podľa odporcov má priniesť do sveta internetu riadenú počítačovú kontrolu a cenzúru. V článku trinásť ide o to, že každý poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti ktorý uchováva a verejne sprístupňuje veľké množstvo diel bude povinný prijať opatrenia, aby sa chránený obsah nedostal na verejné šírenie a bol včas rozpoznaný. V praxi sa to bude riešiť tak, že sa zavedie automatické rozpoznanie predmetu ochrany a ten sa po rozpoznaní označí (napríklad text) a nebude možné sprístupniť ho verejne. Takže Google bude musieť vykonať kontrolu autorského obsahu pred publikáciou a ak zistí zhodu s databázou, publikáciu zamietne. Takže už nebudeme môcť využívať ani citácie v tvorbe vlastných článkov a to, čo je pre nás momentálne normálne a bežné, nebude. Ešte môžete všetko vyriešiť tak, že budete mať súhlas s autorom daného diela, čo je opäť nereálne. Záhadou tiež zostáva, ako sa táto „ochrana“ bude vzťahovať na diela mimo Európskej únie.

No a samozrejme, najviac zo všetkého vyťažia veľké spoločnosti, pretože im sa črtá nebývalý nárast financií, keďže sa „obetujú“ a budú kontrolovať publikovaný obsah.

Možno si poviete, že sme bez internetu kedysi boli. Áno, je to tak, ale v istom zmysle uľahčuje prácu, poskytuje množstvo informácií a aj tí, ktorí neholdujú knihám, si aspoň niečo prečítajú. Keď sa obmedzí internet, čo sa stane potom? Aké nové smernice nás čakajú? Mali by sme sa spamätať a konečne bojovať aspoň za ten zvyšok slobody, ktorý máme. Právo vyjadriť svoj názor nám ešte zostalo a preto teraz je ten čas, aby sme to urobili. Potom už môže byť neskoro.

Autor: (W) ;