Regionoviny




Spomienka na Miloša Štillu – znalca dejín Znieva

 AKTUALITY
  • Záhrada kvitnúcich kvetov od Ivety Bencovej v Galérii SPP Prvý jarný týždeň bude v Galérii SPP patriť otvoreniu výstavy Záhrada slovenskej výtvarníčky Ivety Bencovej, ktorá naplní priestor rozkvitnutými kvetmi. Návštevníci si môžu pozrieť expozíciu malieb, ako aj keramických objektov....
  • SVETOVÝ DEŇ VODY 2023 Asociácia vodárenských spoločností si 22. marca pripomína Svetový deň vody, ktorý každoročne vyhlasuje Organizácia spojených národov. Tento rok sa zameriava na urýchlenie zmien na vyriešenie krízy v oblasti vody a...
  • Lučenec: V mestskom sade pribudli SLNEČNÉ HODINY Slnečné hodiny sú prastarým prostriedkom na meranie času. Rotácia Zeme spôsobuje zdanlivý pohyb Slnka po oblohe. Slnko vrhá tieň, ktorý potom za pomoci tienidla a stupnice ukazuje čas. Najstaršie zmienky...
  • Novembrový program v Novohradskom múzeu a galérii Aj tentokrát vám Novohradské múzeum a galéria prináša krátky program na november. Určite je sa na čo tešiť, ponuka je pestrá. Rôzné hry či aktivity najmä pre deti. A samozrejme...
  • Festival AMAVET má už 25 rokov Asociácia pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) vás pozýva na jubilejné finále súťaže – 25. ročník Festivalu vedy a techniky AMAVET 2022. Podujatie sa uskutoční v dňoch 7. a 8....
Spomienka na Miloša Štillu – znalca dejín Znieva
04 augusta
11:20 2020
Dňa 4. augusta 2020 si pripomíname 10. výročie úmrtia Miloša Štillu, ktorý sa počas života svojou činnosťou zaslúžil o zviditeľnenie histórie Kláštora pod Znievom.

Miloš Štilla sa narodil 27.11.1929 v Banskej Štiavnici v rodine obchodníka Jána Štillu. V roku 1938 sa, na žiadosť Milošovej starej mamy, presťahovali do Znieva – Lazian (dnes súčasť obce Kláštor pod Znievom). Miloš zmaturoval na gymnáziu v Znieve a po absolvovaní vysokoškolských štúdií na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity a aj Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa ako promovaný historik začína venovať dejinám svojho druhého „rodného mesta“ Kláštoru pod Znievom a jeho osobnostiam, ktorému zasvätil celý svoj život.

Štilla Zniev miloval

Celý svoj život zasvätil historickému mestečku Zniev, kde sa už ako študent oboznamoval s jeho históriou a okolím. Lásku k Znievu mu vštepovali aj jeho gymnaziálni profesori: riaditeľ gymnázia a profesor dejepisu František Hrušovský, rodáčka Znieva – profesorka prírodopisu Viera Volková, profesorka ruštiny Mária Polóniová a ďalší.

Ako vynikajúceho študenta ho zvolili za predsedu samovzdelávacieho krúžku Martina Čulena i za predsedu študentskej rady gymnázia. Z titulu tejto funkcie v roku 1949 viedol delegáciu za povereníkom školstva a osvety Lacom Novomeským, aby zabránili zrušeniu gymnázia v Znieve, o čo sa usilovali komunistickí mocipáni. Delegácia bola úspešná! Novomeský im povedal: “ Vráťte sa domov a povedzte všetkým, že kým som povereníkom ja, Znievske gymnázium bude ďalej žiť a pracovať! Bolo to práve v čase 80. výročia vzniku gymnázia.“ O radostnej správe poslali z Bratislavy telegram. Bubeník Znieva Jozef Knieteľ to vyhlásil po celej obci a predstavitelia obce zorganizovali privítanie delegácie. Na znievskej stanici čakali dva koče od pána Balážiho a Kulicha so Solčánym. Hneď po príchode sa konala slávnosť v telocvični gymnázia. Miloš Štilla dokonca už v roku 1949 v takej malej obci, akou boli Lazany, vybudoval spolu s miestnou mládežou prvý dedinský rozhlas.

Publikačnú činnosť začal ešte ako študent

Ako maturant a poslucháč univerzity začal publikovať v rôznych periodikách. V roku 1960 sa stal šéfredaktorom Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici. Z vydavateľstva vybudoval najlepšie krajské vydavateľstvo v celej ČSR, okolo seba sústredil široký okruh intelektuálov –  historikov, etnografov, filozofov, ekonómov, prozaikov i básnikov. Pre historikov založil edíciu Náš kraj, v rámci ktorej vydával historické monografie, zborníky, almanachy. Vo vydavateľstve vyšli aj prvé knihy o Znieve (Nedopovedané slová, Zniev a okolie, Znievske gymnázium, Prínos Znieva pre slovenské dejiny, Pamätnica Znievskeho gymnázia).

V tomto období ho zvolili za jedného z vedúcich funkcionárov Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV a za predsedu Spolku vedeckých pracovníkov pre Stredoslovenský kraj. V roku 1969 učí na katedre histórie. Jeho vysokoškolské účinkovanie však netrvalo dlho. Za knihu Znievske gymnázium, v ktorej skritizoval jeho zatvorenie i ľudí, ktorí ho zapredali, ho v roku 1972 vyhodili z fakulty, zakázali činnosť a spoločensky ho úplne znemožnili. Dlhé mesiace ostal bez zamestnania.

Za svoju prácu dostal aj niekoľko ocenení…

Po novembri 1989 prišla jeho rehabilitácia a od januára 1990 opäť učí na fakulte. Akademický senát fakulty ho hneď zvolil za prvého prodekana fakulty a za riaditeľa Vedecko výskumného ústavu regionalistiky. Za svoju vynikajúcu prácu dostal najvyššie vyznamenanie: Veľkú medailu UMB a Zlatú medailu UMB. Ministerstvo školstva SR mu udelilo Veľkú medailu svätého Gorazda č. 008 za celoživotnú prácu a mimoriadny prínos k rozvoju školstva a vzdelanosti v Slovenskej republike.

Ani počas ťažších chvíľ na Zniev nezabudol

Pre zhoršujúci sa zdravotný stav svojej manželky z univerzity odchádza. No napriek tomu ani v tomto smutnom období nezabúda na milovaný Zniev. Často ho navštevuje a publikuje články a monografie o osobnostiach Kláštora a gymnázia. V nich dokazoval, že Zniev má v dejinách nášho národa nezastupiteľné miesto.

Doc. PhDr. Miloš Štilla CSc. je nerozlučne spätý s existenciou Pamätnej izby Znieva založenej v r. 1969, bol jedným z iniciátorov a z autorov pôvodného scenára tejto expozície. V roku 1969 mu bolo pri príležitosti osláv 100. rokov znievskeho gymnázia udelené čestné občianstvo Kláštora pod Znievom, ako prejav úcty a poďakovania za zásluhy o zhodnotenie postavenia obce v národných dejinách. Vďakou za jeho činnosť mu bolo aj osobné blahoželanie Kláštorčanov, keď oslavoval 80te narodeniny. Napriek zdravotným ťažkostiam stále pracoval, živo sa zaujímal o dianie v obci, chystal sa ešte raz navštíviť svoje rodné mesto, žiaľ, tento plán sa už neuskutočnil. Miloš Štilla umiera 4. augusta 2010. Obec Kláštor pod Znievom v roku 2019, pri príležitosti 150. výročia založenia 1. slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom, vydala v reedícii Štillovu knihu Znievske gymnázium.

Výber jeho knižných prác: Nedopovedané slová (1962), Zniev a okolie (1963), Znievske gymnázium (1966), Prínos Znieva pre slovenské dejiny (1968), Znievske gymnázium – doplnené a prepracované vydanie (1969), Pamätnica znievskeho gymnázia  (1970), Martin Čulen – Národný buditeľ a pedagóg (1983), František Hrušovský (2002), Kláštor pod Znievom v dejinách národa (2004), Jaroslav Samuel Zachej (2005)

Informácie boli čerpané z knihy Vladimíra Šišana: Miloš Štilla.

Spracoval: Igor Mikula ; úprava: Mgr. Lucia Kuželová, foto: archív obce



O autorovi

Lucia Kuželová

Lucia Kuželová



Iné články



0 Komentárov

Bez komentára/ov!

Momentálne neexistujú žiadne komentáre, chcete ich pridať?

Napíšte komentár

Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.

Rádio Extra

Free Shoutcast HostingRadio Stream Hosting

Dnes je:

KALENDÁR

október 2024
Po Ut St Št Pi So Ne
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  

Partner

Zdravie a krása