Regionoviny




R. Sobota: Predmetom mesiaca je ženský odev olašských Rómov

 AKTUALITY
  • V Bratislave si verejne môžete opäť posedieť Projekt Sadni si! prináša do verejných priestorov voľné verejné sedenie, ktoré upriamuje pozornosť ľudí na verejné priestory, kde si môžu príjemne posedieť. Hoci na týchto miestach lavičky alebo iný mobiliár...
  • Dubnica nad Váhom: Čo znamenajú sochy, objavujúce sa po meste? Inovatívny festival využíva priestory interiéru i exteriéru na to, aby ukázal, že umenie nemožno umlčať ani v časoch pandémie. Umenie bezpečne, umenie bez obmedzení a umenie pre každého. Od 15. mája 2021 všetkých priaznivcov kultúry,...
  • V Košiciach ožili fontány, do piatku ich sprevádzkujú 15 Začiatok mája je v Košiciach už tradične v znamení spúšťania fontán v metropole východu. Tie spravuje Správa mestskej zelene (SMsZ). Jej zamestnanci v uplynulých dňoch uskutočnili jarnú údržbu a repasovanie čerpadiel, ktoré sú...
  • Pravidlá platia aj pre novinárov – Etický kódex Nenávidení aj milovaní. Novinári. Deň čo deň sa spoločnosť stretáva s prácou osôb, ktoré sa venujú žurnalistike. Práve oni sú tými, ktorí širokú verejnosť informujú o aktuálnych udalostiach doma aj...
  • Redaktor lovil v rieke podvodníkov Šmejdi. Takýmto názvom označuje naša spoločnosť podvodníkov, ktorí sa snažia pripraviť nič netušiacich ľudí o ich peniaze. Až do dnešných dní sa môžeme bežne stretnúť s podomovými predajcami, ktorí sa...
R. Sobota: Predmetom mesiaca je ženský odev olašských Rómov
11 apríla
07:15 2021

V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ v apríli vyberá Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote z viac ako 105 000 kusov zbierkových predmetov –  ženský odev olašských Rómov. Na území Gemera-Malohontu sa Rómovia začali usadzovať v priebehu 16. a 17. storočia. O trvalé usadenie rómskeho obyvateľstva sa v 18. storočí pokúsila cisárovná Mária Terézia, neskôr i jej syn Jozef II. Aj v súvislosti s ich regulačnými a prohibičnými opatreniami počet Rómov v regióne vzrástol, pričom postupom času sa u nich vykryštalizovalo delenie na dve odlišné skupiny:

A: kočovných olašských Rómov, tzv. Lovárov

B: usadlých Rómov, tzv. Rumungrov, ktorí sa ďalej delia na:

1. maďarských Rómov

2. maďarských Rómov nazývaných Kočaň

3. slovenských Rómov                       

Pre každú skupinu Rómov sú charakteristické špecifické prejavy materiálnej kultúry, pričom jedným z jej znakov je i odev. Typické prvky si uchoval najmä odev olašských Rómov, na čo mal nemalý vplyv ich kočovný spôsob života v minulosti. Ten spôsobil, že žili vo väčšej izolácii v porovnaní s usadlými skupinami Rómov a uchovali si tak viacero zo svojich pôvodných zvyklostí či zákonov.

Odev

Odev kočovných Rómov sa vyznačoval väčšou pestrosťou. Muži radi nosili farebné súkenné nohavice a košeľu, na nohách čižmy a na hlave klobúk. Dôležitou odevnou súčiastkou bola vesta zdobená veľkými striebornými gombíkmi a retiazkou, ktoré patrili k znakom moci a postavenia vajdu.

Typické prvky odievania sa uchovali najmä v ženskom odeve olašských Rómov. Príznačná preň bola sukňa dlhá po členky, zhotovená z farebnej, prípadne lesklej látky. Sukňa bola nazberaná, s vreckom na vnútornej strane, v hornej časti so zaväzovaním na tkanice, alebo s vovlečenou gumou. Na sukňu sa obliekala oválna zástera lemovaná volánom doplnená vreckami. Súčasťou ženského odevu bola tiež blúza s dlhými rukávmi všitými do manžiet.  Väčšina žien zo skupiny olašských Rómov dodnes nosí dlhé vlasy. Vydaté ženy si ich zapletajú do jedného, prípadne dvoch vrkočov s vpletenými tkanicami a následne upravujú do uzla. Slobodné dievčatá najmä v minulosti nosili vlasy rozpustené. Súčasťou pokrytia hlavy bola i šatka, ktorú si ženy uväzovali prevažne vzadu, no bolo možné vidieť ich i s väčšími šatkami prehodenými cez plecia, pričom vo väčších šatkách neraz nosili i deti. U niektorých žien zo skupín olašských Rómov je dodnes vrchným odevom najmä vesta, ktorú často nosia miesto kabátika. K odevným doplnkom patrili tiež šperky, rôzne prstene, náušnice, či retiazky.

Predmety

Predmety dokumentujúce rómske etnikum sa postupne stávali i súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, a to už od jeho vzniku v roku 1882. Ich akvizícia sa zintenzívnila najmä od roku 1996, kedy sa múzeum, ako jedno z troch na Slovensku, začalo špecializovať na dokumentáciu rómskej kultúry. Počas predchádzajúcich období múzeum tak do svojich zbierok získalo artefakty dokumentujúce spolu s bývaním, remeslami, hudobným, či výtvarným prejavom Rómov aj ich odievanie. Jedná sa o bohatý fotografický materiál zachytávajúci napríklad život Rómov v Rimavskej Sobote, časti Dúžavská cesta, zobrazujúci i spôsob odievania žien zo skupiny olašských Rómov, tzv. Lovárov.

V rámci dokumentácie odievania múzeum do svojich zbierok v roku 2012 nadobudlo tiež 27 kusov ženských a mužských odevných súčiastok získaných od Rómov pôvodom z lokality Ákosfalva v Rumunsku. Jedná sa o skupinu olašských Rómov, ktorí sa v danom období venovali predaju obuvi i na jarmoku v Rimavskej Sobote, pričom časť získaných artefaktov sme v rámci spolupráce ponúkli aj SNM – Múzeu kultúry Rómov na Slovensku v Martine a Muzeu romské kultury v Brne.

Obr. 1. – 3. Sukňa, zástera a blúza – súčasti tradičného odevu olašských Rómov. Pôvod: Ákosfalva v Rumunsku, 60. roky 20. storočia. Zo zbierok Gemersko – malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková.

Obr. 4. – 5. Spôsob viazania šatky a pletenia jedného vrkoča u žien zo skupiny olašských Rómov. Rimavská Sobota – Dúžavská cesta, 1985. Z fotoarchívu Gemersko – malohontského múzea. Foto: J. Ferleťáková.

Autor: Mgr. Ľudmila Pulišová, etnologička GMM

Prečítajte si aj Svet v umeleckom podaní Janky Schwarzbacherovej



O autorovi

admin

admin



Iné články



0 Komentárov

Bez komentára/ov!

Momentálne neexistujú žiadne komentáre, chcete ich pridať?

Napíšte komentár

Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.

MEDZINÁRODNÉ DNI

-Deň víťazstva nad fašizmom

-Svetový deň Červeného kríža

-Svetový deň chôdze

07. 05.2021, Meniny má: Ingrida.

Pozitívne rádio

Live vysielanie

UDALOSTI

  • 1902 – výbuch sopky Pelée na karibskom ostrove Martinik; sopka úplne zničila mesto St. Pierre a zahynulo 28 000 ľudí
  • 1945 – ukončenie druhej svetovej vojny v Európe
  • 1962 – prvý testovací štart nosnej rakety Atlas-Centaur skončil haváriou
  • 1984 – Sovietsky zväz oznámil, že bude bojkotovať Letné olympijské hry 1984 v Los Angeles
  • 1984 – štart nákladnej lode Progress 21 k stanici Saľut 7
  • 1985 – štart francúzskeho komunikačného satelitu Telecom-1B a amerického komunikačného satelitu Gstar-1 z kozmodrómu Kuru

Los Brados – Lásku nezastavíš

KALENDÁR

máj 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31  

Partner

Zdravie a krása