Regionoviny

Začnime športovaním a pohybom, ktoré je v dnešnej dobe technických vymožeností,   všeobecne považované za zdraviu prospešné. Bohužiaľ, platí staré známe „všetkého veľa škodí“ a to aj v prípade, ak sa niekto rozhodne vydať na profesionálnu dráhu v športe, prípadne ak chce zrazu vyzerať ako antická socha, veď v dnešnom svete je väčšinou vzhľad dôležitejší ako čokoľvek. V športe treba poznať limity a pravidlá – a tie treba poznať v akomkoľvek odvetví, ktorému sa venujeme a aj vo vzťahoch. Lenže človek má tendenciu prikladať význam aj tam, kde nie je. Preháňanie  a zbytočný tlak v našom živote môžu nadmerne zaťažiť celý organizmus a dokonca poškodiť srdce – a to obrazne, alebo doslovne.

Žijeme v dobe, kedy si posúvame hranice takmer vo všetkom. Súťaživosť sa stala každodennou rutinou a ja sám milujem šport. Bez neho by som to asi nebol ani ja, ale šport je môj relax, nie nástroj, ktorý ma zničí. Mnohí sa ma pýtajú, či len športujem, ale ja milujem aj kultúru, autá, prírodu a knihy. Snažím sa to zladiť bez toho, aby sa zo dňa na deň stal zo mňa svalnatý obor. Ako tak okolo seba pozerám mnohí  športovci považujú svoje telo za nástroj neobmedzených možností, ako keby boli roboti. Majú upravenú stravu, berú rôzne doplnky výživy a trénujú niekoľko krát za deň. V dnešnej dobe sú zrejme najviac ohrození tak obdivovaní kulturisti, fitnessky, či všetci, ktorí sa zaoberajú kultom tela, pretože sú tlačení nielen fyzicky, ale aj psychicky. No a nesmieme zabúdať na fakt, že vplývajú aj na množstvo mladých ľudí, ktorí si myslia, že všetko môžu dosiahnuť zo dňa na deň. Do toho vidia množstvo reklám, foto na sociálnych sieťach, videá….

O čom sa už až tak veľmi nehovorí je ten krutý biznis, ktorý je všade a zasiahol aj šport, ktorý nám mal kedysi pomôcť odreagovať sa a prísť na iné myšlienky. Aj ten už robíme, aby sme mali aspoň 2 selfie z fitka ako dôkaz, že na sebe makáme. Lenže stále sa nepodobáme ikonám z plagátov a stále nepodávame maximálny výkon. Vrcholovým športovcom a obdivovaným ikonám k nadľudskému úsiliu pomáhajú celé tímy biochemikov, lekárov a pokiaľ by nedostali aj podporné prípravky, ktoré často nie sú ani povolené, nepodali by výkon, aby sa udržali na špičke ľadovca. Záleží od toho, čo chce športovec pre kariéru obetovať. Telo dostáva zabrať každý deň a často mnohí siahajú za hranice svojich možností. Cez bolesť, cez pot a krv. Aj keď sa športovci snažia regenerovať, nestačí to a skôr či neskôr každý z nich po podpornom prípravku siahne. Presne množstvo preparátov, ktoré užívajú, nemá práve najlepší vplyv na srdce, či iné orgány. Niektorí musia ukončiť športovú kariéru priskoro, iní doslova zomrú na súťaži, alebo po nej. No a ich nasledovatelia chcú tiež podávať nadľudské výkony a chcú byť za dva týždne v kondičke. Stačí, aby sa posťažovali pred tou „správnou“ osobou a tá zariadi prísun „minerálov“ so zázračnými účinkami. No a nasledovatelia sú na tom ešte horšie, pretože sa odpália bez toho, aby mali aspoň minútu slávy.

Už v starej antike bol šport dôležitý, ale tam bolo potrebné aj vzdelanie, či súhra tela a duše – kalokagatia. Ale v dnešnej dobe nemáme na to všetko čas. Buď odpálime telo, alebo dušu, prípadne robíme všetko priemerne a hlavne, nech je to zdanlivo rýchlo. Strácame sami seba, máme za vzor niekoho iného, pritom stačí len ak by sme boli lepší, ako sme boli my sami včera. Najdôležitejšia časť je príprava, nech už robíme čokoľvek. Ale človek nemá trpezlivosť, už k nej nie je vedený. Pokiaľ športovec „doháňa stratený čas“ a nemá dostatočne dlhú prípravu, stáva sa šport rizikom. Poukazuje na to aj štúdia Profesora Veselku  Neilan TG, Circulation 2006, kde vyjadril stupeň poškodenia srdcového svalu vzostupom hladiny biomarkeru troponínu. Zaznamenal rozdiel medzi vzostupom troponínu u lepšie trénovaných bežcov (viac ako 75km/týždeň) u ktorých sa tento ukazovateľ poškodenia srdcovej svaloviny zvyšoval štatisticky významne menej, ako pri skupine horšie pripravených bežcov. Ale my chceme rovno skákať, pretože všetci skáču cez určité stupne. Ale prečo potom nejdeme zo základnej školy rovno na vysokú? Príklad síce dávam cez šport, ale zo dňa na deň, chceme byť riaditeľmi zemegule, majitelia podnikov a chceme mať neobmedzený prísun peňazí. Bez trpezlivosti, bez práce, bez vedomostí. Preto robíme plagiáty, kopírujeme a čas venujeme hlavne tomu, ako obídeme systém. A medzitým sa zopár jedincov naozaj začne venovať knihám, učeniu a pomaly sa dostanú tam, kde chcú – právom, pretože si to vydrú. Mnohí ich považujú za výnimočných a to aj sú, lebo na sebe pracujú. Je pravda, že možno majú talent, ale ak na talente nepracujete, je vám nanič. Niekedy sa stane aj to, že drina a chcenie zatieni aj ten najväčší talent, ktorý len tak voľne pláva životom. A stáva sa aj to, že niekto na svoj talent ani nepríde, lebo zabíja čas „obchádzaním systému“.

Zabúdame na našu jedinečnosť, chceme byť ako niekto, ale naozaj stačí ak budeme najlepšou verziou seba. Lebo nikdy nebudete ako klon, máte slobodnú vôľu byť ako vy, preto to nezahadzujte.

Autor: WAL