Regionoviny

Všetko zlé je na niečo dobré. Myslím si, že pokojne môžem začať písať svoj názor týmito riadkami. Vnímam, že musí prísť niečo zlé, aby sa ľudia zmobilizovali a začali sa mať o niečo radšej. Trošku smutné však? Zamyslime sa.

Jednoducho je to fakt, a v tomto prípade realita nepohne. Odrazu ľudia sa začali viac rozprávať medzi sebou, začali si o čosi viac dôverovať.  To nie je všetko tzv. dva týždne povinných prázdnin dopomohli k tomu, aby sa ľudstvo spomalilo. Obzrelo sa späť. Kam sa to vlastne všetci ponáhľame? Vďaka niečomu zlému si začíname vážiť dobro. Hm! Čiže otázka znie: čo je dobré a čo zlé? Myslím si, že definitívne sa napĺňa definícia v zle tkvie podstata dobra a naopak. Veľmi som hrdý na Slovensko, pretože dokázalo ako rýchlo sa vie zmobilizovať v takýchto ťažkých časoch. Napríklad aj tí čo nikdy nešili začali šiť ako by som to nazval: ,,ČAROVNÉ RÚŠKA“.

Šikovný autor by mohol napísať peknú rozprávku pre deti do budúcna, možno práve s touto tematikou. Určite je zdravie prvoradé. Treba si ho vážiť vždy a všade. Nie len v čase možnej pandémie. Málokto skutočne verí, že strava je kľúčom k perfektnému mysleniu. Už som dávno dospel k záveru, že sme to čo jeme. Strava je veľmi dôležitá, a predsa málokto si to v skutočnosti uvedomuje. Do môjho života prišli veľmi vzácni ľudia, ktorí ma práve toto naučili. A nie len to ale aj mnoho iného.

Možno mnohí si pomaly uvedomujú a prehodnocujú či zmenia prácu, objavujú svoje skryté a zabudnuté talenty. Až tak sme zahltení rýchlym spôsobom života, že zabúdame na svoje poslanie. Mnohí skutočne viete vyrábať a robiť nádherné veci, ste šikovní a jedineční. Každý čosi vie a predsa vždy tvoríme jeden celok. Michale Jackson veľmi dobré vedel o čom spieva svoj hit We are the World.  Čiže všetci sme svet. Vždy som chcel, aby sme tvorili jednu veľkú rodinu, a tvorili jednu veľkú reťaz. Žiaľ mnohí si z mojej filozofie robili posmešky ale pozrime sa sami. Nie je krásne keď držíme spolu? Presne tak ako nás to učil aj kráľ Svätopluk.

Každá minca má však dve strany. Chamtivosť jednotlivca a sebeckosť je skutočne vhodná na hanbu. Rozumiem, že mnohí sa boja o svoj život ale iní sa neboja? Vezmem z regála potraviny a urobím si zásoby, aby som ich potom mohol pekne aj vyhodiť? Pýtam sa, čo ten druhý, možno starší a menej mobilnejší? Áno, som presvedčený, že treba v prvom rade milovať seba ale skutočne berme toľko koľko v skutočnosti potrebujeme. Buďme si k sebe úprimní, koľko ľudí bohatne na ľudskom ochorení, nešťastí áno súhlasím s názormi, že ide o pekný hyenizmus.

Ochranné pomôcky vyrábajú aj tí najchudobnejší a rozdávajú ich iným zadarmo. Nejde o zámerný biznis? Vari krachoval farmaceutický priemysel, že bolo nutné vytvoriť nový vírus, ktorý bude pravdepodobne zabíjať starších? Tak do pekla, títo ľudia budovali naše krajiny, a preto majú dnes umierať? Čítam a žasnem i nad vyjadreniami, že starí znečisťujú životné prostredie. Žasnem aj nad nenávistnými komentármi. No pýtam sa kde každý bol, keď dnes poukazuje na druhého: ,, Kde máte rúško?“ kde každý bol keď iní boli v trápení, chudobe či biede, nemal čo jesť a pomaly ani piť. Nikto nikoho nezaujímal. Dnes každého zaujíma každý. Áno lebo sa bojí o seba. Logicky. Nie je to náhodou sebecké? O chvíľu sa na uliciach ľudia budú linčovať len kvôli rúškam. Nie je to hlúpe?

Pozerám sa na toto celé z inej výšky, z iného uhla hľadiska a nestíham sa čudovať. No pravdou je, že mali by sme sa naučiť byť k sebe milší a tolerantnejší. Už dávno hovorím spojme sa v jednu rodinu, pretože spolu vždy dokážeme viac než každý sám. Predsa každý jeden tvorí kvapku v mori a predsa každý to more tvorí alebo kľudne čo je hore je aj dole a čo vonku je vo vnútri.

Ešte stále nechápeme?