10 februára
11:10
2017
Pozerám cez špinavé okno na špinavý svet.
Nech myslím ako chcem,
rozumného vysvetlenia niet.
Voda je špinavá,
láska zmaterializovaná,
priateľstvo čisto ekonomické:
má dať – dal;
prípadne, ja len beriem, beriem,
a ty dávaš, dávaš…
Pozerám teda na svet plný paradoxov,
kedy „ľudskosť“ sála dokonca i zo psov.
Zabudli, že sú zvieratá,
prestali žiť svoj prirodzený život.
Ty len berieš, berieš,
ja len dávam, dávam…
a vôbec ale vôbec nič nespoznávam…