Milí priatelia, želáme krásnu nedeľu. Dnes máme plno medzinárodných a svetových dní. Jedným z nich je Svetový deň poézie, ktorý je od roku 1999 vyhlásený medzinárodnou organizáciou UNESCO ako (Poetry Day) . Účelom tohto dňa je propagovanie, čítanie, písanie a publikovanie poézie po celom svete. Poskytnutie uznania národným aj medzinárodným aktivitám v oblasti poézie. V niektorých svetových krajinách sa oslavuje Deň poézie 15. októbra na počesť narodenia Vergília, rímskeho epického básnika za vlády Augusta. No a my vám prinášame rozkvitnutú báseň od Tomáša z Hamuliakova. Tak príjemné čítanie.
Pohľad cez kvety
Rastieme ako kvet čerstvo poliaty.
Na planéte, kde sa nikomu nedarí.
Pozri sa na mňa a odpovedz mi
je to tak, alebo sme jeden pre druhého súdený?
Ako by to malo byť a čo je rýchlo, a čo pomaly?
Sme spolu, citmi ako sa naše duše spojili.
Duša kričí a srdce sa pýta nezmyselné otázky.
Treba sa upokojiť, lebo zomrú naše krehké púčiky
Postupne sa rozhliadnuť a dívať sa RUŽA-vými okuliarmi.
Hoci budeme pekný, budeme aj pichať neprajníkov tŕňmi našimi.
Budeme len ruža na záhrade, ktorá raz zvädne?
Alebo ruža na gobelíne, ktorá už za čias kráľovstiev vyzerá večne?
Cítim večnosť, radosť, lásku každom dotyku.
Srdce podskočí vždy, keď cítim tvoju chémiu.
Rastieme, budujeme, začíname niečo nové.
Bože, prosím, nech sú tieto city večné…
Môžete si i prečítať báseň: Dvaja blázni…
Momentálne neexistujú žiadne komentáre, chcete ich pridať?
Napíšte komentár