Regionoviny

Ilma Rakusa sa narodila v Rimavskej Sobote, v budove konzervární, 2. januára roku 1946, ako dieťa maďarskej matky a slovinského otca. Nebývali tu však dlho, už o rok žili v Budapešti, potom nasledovali Triest a Zürich a prechodné zastávky ako Paríž a Leningrad. Tak sa začal životný príbeh známej a úspešnej švajčiarskej spisovateľky a prekladateľky…

Ilma Rakusa v súčasnosti žije a tvorí vo Švajčiarsku v Zurichu. Ako prezradila, k písaniu sa dostala cez veľkú lásku ku knihám. Tie sprevádzajú jej život od detstva až podnes. Stali sa jej inšpiráciou, ktorá prerástla do vášne.

Koncom minulého roka navštívila táto známa spisovateľka svoje rodné mesto. 29. novembra si na Radnici z rúk JUDr. Jozefa Šimka prevzala Cenu primátora mesta Rimavská Sobota.

Pri tejto príležitosti sme pani Rakusu oslovili a položili jej niekoľko otázok:

Pani Rakusa, ako a kedy Ste sa dostali k písaniu?

Veľmi rada som čítala, neskôr som prišla na to, že aj rada píšem. Aj v škole boli mojimi obľúbenými predmetmi čítanie a písanie. Najskôr som začala písať básne. Rozmýšľala som aj nad hudbou, že sa stanem klaviristkou, ale zvíťazilo písanie. Takže takto to začalo.

Knihy boli pre mňa veľmi inšpiratívne. V desiatich rokoch som začala čítať Dostojevského Zločin a trest. Bola som ním úplne fascinovaná. Nepíšem romány, lebo nemám rada veľmi dlhé príbehy. Píšem krátke príbehy, eseje a básne. Kvôli Dostojevskému som začala študovať ruštinu a ruskú literatúru.

Ako sa volala Vaša prvá kniha a o čom bola?

Bola to zbierka básní s názvom Ako zima. Je to krátka knižka, obsahuje štyridsať básní o zime. Môj manžel knihu pekne ilustroval.

Je známe, že ovládate viacero jazykov. Ktorý z nich je Vám najbližší?

To je veľmi ťažká otázka. Srdce a myseľ nie sú vždy na rovnakej úrovni. Môjmu srdcu je veľmi blízka maďarčina, lebo moja mama bola Maďarka. Bol to môj prvý jazyk, počúvala som v ňom rozprávky. Ale nemčina je jazyk mojej mysle, v ňom rozmýšľam, tvorím. Vyjadrujem v ňom seba, svoje pocity.

Do koľkých jazykov sú Vaše knihy preložené?

Knihy vyšli v dvadsiatich jazykoch.

Povedzte nám niečo o Vašom detstve, aké bolo?

Moje detstvo je spojené s Rimavskou Sobotou, tu som prežila môj prvý rok a pol života. Moja mama bola Maďarka, narodila sa tu. Jej otec bol riaditeľom tunajšej konzervárne. Mala tu šťastné detstvo aj mladosť, pracovala ako lekárnička – farmaceutka.
Moji rodičia sa spoznali a zaľúbili do seba v Budapešti. Otec bol Slovinec a po roku a pol sme sa presťahovali do Budapešti, potom do Ľubľany, Triestu a Zurichu. Detstvo som prežila hlavne v Trieste, odtiaľ, z brehu Jadranského mora sú moje spomienky, zachytené v knihe More morí. Kniha bola preložená do maďarčiny.

Kto je Ilma Rakusa?

Je v nej veľa osôb, nielen jedna. Ak mám hovoriť o identite, mám ju určite viacnásobnú. Jej súčasťami sú písanie, kozmopolitizmus, hudba, láska ku kuriozitám, pretože aj ja som kuriózna. Rada objavujem nových ľudí, nové krajiny.

Čomu sa v súčasnej dobe venujete?

Práve som vydala zbierku básní. Básne píšem stále. Nedávno som napísala denník o svojej ceste do Ruska, išla som po tej istej trase ako Rilke. Je to esej na šesťdesiatich stranách. Mojou ďalšou prácou bude preklad.

Prezradíte nám niečo aj o Vašej rodine?

Mám jedného syna, má 36 rokov, je politológom. Tiež píše, ale iným spôsobom než ja. Samozrejme, aj on je súčasťou mojej identity.

Má Ilma Rakusa okrem písania aj nejaké ďalšie koníčky?

Koníčkom je to, čo robím stále, teda písanie. Iné koníčky nemám. Písanie je mojou vášňou, mojím hobby. Oddych u mňa neexistuje, pretože písanie mi pohltí všetok čas.


Ako po rokoch vnímate svoje rodné mesto?

V Rimavskej Sobote som bola v roku 2004. Prvý dojem? Milo ma privítali, cítilo som teplo v duši. Teraz pri mojej ďalšej návšteve sa to zopakovalo, znovu som pocítila milé prijatie. Vidím, že pribudli nové budovy, mesto sa trochu zmenilo, rekonštruovalo. No zmeny sa dejú všade vo svete, nielen tu. Nespoznávam námestie a vidím, že pribudol Kaufland.

Čo by Ste obyvateľom Rimavskej Soboty chceli odkázať?

Aby stadiaľto neodchádzali. Je to pekné mesto, z ktorého treba nielen odchádzať, ale ho aj zveľaďovať. Viem, že sú tu aj vážne problémy, nezamestnanosť a pod. Mladým ľuďom prajem najmä to, aby mali prácu. Ale ako to dosiahnuť? To je ťažké. Želám, aby sa to zlepšilo.

Pani Rakusa, ďakujem za rozhovor a prajem Vám veľa ďalších úspešných kníh a prekladov.