Regionoviny

V januári tohto roka sa zbierkový fond Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote rozrástol o nové prírastky z oblasti výtvarného umenia. Kolekciu diel z pozostalosti maliara Júliusa Sándyho (1827 – 1894) sa podarilo získať vďaka príbuzným autora z Budapešti, s ktorými múzeum nadviazalo spoluprácu ešte v roku 2012 počas prípravy výstavy sochára Istvána Ferenczyho, s ktorým bol Sándy v príbuzenskom vzťahu.

Maliar a grafik Július Sándy sa narodil 29. júla 1827 v obci Tállya (dnes v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe). Veľmi skoro sa u neho prejavil výtvarný talent a už ako mladý, koncom 40. rokov 19. storočia začal študovať u viedenského maliara Hammerleina a v rokoch 1847 – 1848 pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Po porážke revolúcie 1848/49 bol degradovaný z postu delostreleckého poručíka a rakúska vláda ho poslala na tri roky do Lombardie. Tu sa začal vážnejšie zaoberať maliarstvom. Neskôr žil prevažne vo Viedni, ale často sa zdržiaval aj v Uhorsku. Pôsobil ako učiteľ kreslenia najskôr v Košiciach, potom v Prešove a napokon v Budapešti, kde žil až do svojej smrti v roku 1894.

S regiónom Gemer-Malohont ho spájali okrem iného aj rodinné väzby. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Štefana Ferenczyho (1792 – 1856). V príbuzenskom vzťahu bol aj s rimavskosobotským rodákom, básnikom Mihályom Tompom (1817 – 1868), ktorý bol krstným otcom jeho manželky.

Július Sándy stál aj pri zrode múzea v Rimavskej Sobote. Na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje jeho vznik, mal vystavených celkovo 30 diel. Niekoľko z nich sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia.

Meno maliara Júliusa Sándyho je doposiaľ umeleckej aj laickej verejnosti takmer neznáme. Nositeľom rovnakého mena bol jeho syn, uznávaný staviteľ a jeden z najvýznamnejších architektov na prelome 19. a 20. storočia v Uhorsku. Maliarska tvorba jeho otca takmer upadla do zabudnutia a to aj dôsledkom zničenia veľkej časti pozostalosti počas druhej svetovej vojny. Niekoľko diel, ktoré daroval ešte počas svojho života na konci 19. storočia už vtedy existujúcim múzeám sa okrem Gemersko-malohontského múzea zachovali aj v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Podtatranského múzea v Poprade a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Súčasťou novej akvizície múzea je aj Sándyho autoportrét z vrcholného obdobia tvorby a tiež portréty členov najbližšej rodiny – manželky Paulíny Jánosdeák, dcéry Eleonóny Sándy a syna Júliusa Sándyho mladšieho. Podarilo sa nadobudnúť tiež dve krajinomaľby gvašovou technikou a jednu menšiu olejomaľbu so žánrovou scénou. Kúpu celkovo ôsmich diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Okrem spomenutých diel sa múzeu podarilo získať ďalších sedem Sándyho olejomalieb darom od maliarovho pravnuka, výtvarníka Tamása Konoka z Budapešti, držiteľa ceny Lajosa Kossutha a národného umelca.

Gemersko-malohontskému múzeu sa v spolupráci s vyššie spomenutými inštitúciami a príbuznými maliara podarilo usporiadať súbornú výstavu diel Júliusa Sándyho, ktorá je vôbec prvou samostatnou prehliadkou diel autora na Slovensku. Jej súčasťou sú aj nové akvizície, ktoré obohatili zbierkový fond múzea. Tie, ktoré boli nadobudnuté kúpou sú označené logom a textom: Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstavu, ktorá v priestoroch múzea trvá od 15. decembra 2016, si môžu návštevníci pozrieť ešte do 17. februára 2017.

neboli nájdené žiadne obrázky