Regionoviny

To, že z NRSR sa stal hárem už niet pochýb. Kedysi toto miesto malo svoju úroveň a dôstojnosť a slušnosť. Dnes je to iba o tom kto zdvihne prst hore alebo dole. Či sa nájde vôľa na pretlačenie daného zákona. Ak budú konkubináty poslúchať možno dostanú po mešcoch zlata. To čo sa za posledné dva roky na Slovensku udialo mi nedáva pokojne spávať.

Šafárenie s veréjnzmi peniazmi

Celospoločenská situácia, ktorá dokáže ovplyvniť pracovné prostredie,súkromný život, priateľstva. Polarizovanie spoločnosti. Ale čo ma najviac trápi je, že naše financie sa používajú neefektívne. A ťažké peniaze v nejakej očkovacej lotérií vyhrávajú najmä zdraví ľudia. Často tí, ktorí nie sú v núdzi. Mám pocit, že vnímam čosi viac než tí ostatní. Čo sa to deje? Vonku mnohí bezdomovci ležia pred nákupnými centrami, iní na vozíkoch. Ale čo ma desí sú fotografie ľudí žiadajúcich obyčajných ľudí o finančnú pomoc, lebo sa im nedostáva peňazí od štátnych inštitúcií. Presne ako sú Sociálna poisťovňa alebo Zdravotná poisťovňa. Nepoužívam pojem štát. Lebo štát tvoríme my ľudia teda a ja. V tichosti sa prizeráme na tieto nespravodlivosti a radšej sami poukážeme symbolický peniaz tým, ktorí sa liečia alebo sú na prahu života a smrti. Stačí si pozrieť stránku www.ludialudom.sk. Je náš Sultán naozaj normálny? Tu nájdete srdcervúce príbehy. V živote som sa často podelil aj z posledného, ale to je syndróm jednoduchého človeka. Bez očakávaní. Pomôcť je úplne normálne. Problém je však inde. Kým sultánov palác je spokojný, konkubína za konkubínou sa vystrieda v sultánovej posteli, jedla nadostač toto je na okraji. Ľudí zabávate COVIDOm ale tu je oveľa vážnejší problém.

Dobrovoľné príspevky od láskavých bežných ľudí?

Pozrite sa prosím na veci z hora. Toto je skutočne strašné! My platíme do truhlice Sultánovi, ktorý absolútne nevie s peniazmi čo robiť. Daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku skutočne vysoké. Prečo sa majú chorí cítiť na okraji spoločnosti, prečo sú odkázaní na finančnú pomoc dobrovoľných príspevkov? Vari neskladáme sa všetci do štátnej pokladnice? Prečo majú byť takýto ľudia odkázaní na smrť? Akú my máme sociálnu a humanitnú prácu na Slovensku? Nikto sa nevenuje bezdomovcom. To, že môžu počas zimy schúliť svoju hlavu v nocľahárni je pekné. Ale týchto ľudí treba znova naštartovať do systému. Ale nikto toto nerobí. A úbohá Slovač len platí a bezhlavo platí. Ale čo ma najviac doráža sú príbehy bezradných mamičiek s chorými deťmi, alebo Gabiky, ktorá je odkázaná na liečbu za peniaze dobrovoľných príspevkov. Toto sú už príbehy, ktoré ma normálne bolia a každého normálneho človeka, ktorý ma srdce sa dotknú. A tu prichádza mocný Sultán z moci úradnej si vyhlasuje lotérie na podporu očkovania, šafárenie s testami, ktoré sú úplne zbytočné a majú 0 výpovednú hodnotu bez ďalších klinických testov. Nie vážení toto nie je o COVIDe, ale o celkovom obraze spoločnosti. Obraz, ktorý začína šumieť až ma bolí hlava. Dokedy sa budeme prizerať ako sa zle hospodári s našimi peniazmi?

Prebuďme sa!

Ľud zobuďme sa?! My sme štát a nie politici. My máme svoj jazyk, kultúru a územie. Prečo teda sa tohto tak krásne dobrovoľne vzdávame? Moc politikov pochádza od ľudí. Dokedy chceme ešte takto žiť? Dokedy sa chceme ešte trápiť? Dokedy ešte chceme trpieť tohto Sultána? Vezmime mu pečať, komnaty a vráťme Slovensku tvár.

Tak, aby ľudia ľuďmi neboli len na webe s číslami účtu, ale aby sa im dostalo to čo im právom patrí. My tie peniaze do systému dávame aj na takéto prípady. O tom je sociálny systém solidarity založený. Len niekto si pomýlil systematiku a jednoducho chce byť slepy.

Buďme tvárou, svetlom, zobuďme sa, otvorme oči…