Regionoviny

Hovorí sa, že vo svete existujú len dva typy ľudí: Tí, ktorí majú a tí, ktorí nemajú. Samozrejme, svet nie je čierny alebo biely a rovnako ani naša spoločnosť sa nedelí len na chudobných a bohatých. Žiaľ, fenoménom dnešných čias je fakt, že chudoba sa rozširuje neustále vo väčšej miere. Čím ďalej tým viac ľudí denne zápasí s tým, ako si zaobstarať jedlo na nasledujúci deň či odkiaľ vezmú peniaze na zaplatenie nájmu. Niektorí z týchto chudobných majú nárok požiadať štát o pomoc v hmotnej núdzi.

Pomoc najchudobnejším

V takomto stave hmotnej núdze sa nachádza oveľa viac rodín, ako by sme si mysleli. Stav hmotnej núdze definuje náš zákon ako stav, kedy príjem všetkých členov jednej domácnosti nedosahuje životné minimum. Z týchto ľudí si štát vyberá tých najchudobnejších z chudobných, ktorým sa snaží pomoc rôznymi dávkami a príspevkami.

Dávky ani príspevky neriešia chudobu

Štát pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi vychádza z premisy uspokojovania základných životných potrieb, za ktoré považuje jedno teplé jedlo denne, zabezpečenie nevyhnutného ošatenia a prístrešia. Z tohto dôvodu sú aj sumy pomoci v hmotnej núdzi stanovené v takej výške, aby pokryli základné životné potreby, a nie aby vyriešili chudobu jednotlivcov či celých rodín. Z toho dôvodu nemôžeme očakávať, že v prípade poberania takýchto dávok sa dostaneme nad sumy životného minima, a teda nad hranicu hmotnej núdze.

Štát pomáha v čase, keď si nevieme pomôcť sami

Na štát sa môžeme obrátiť s požiadavkou pomoci v hmotnej núdzi až v prípade, keď si skutočne nevieme pomôc sami. Od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi sa očakáva, že využil všetky možné prostriedky na zlepšenie vlastnej situácie. Prakticky to znamená, že sa človek snažil zabezpečiť alebo zvýšiť svoj príjem vlastnou prácou, narábaním či predajom vlastného majetku, ktorým neohrozí svoje základné životné potreby či uplatnením si iných nárokov, ako napríklad nároku na náhradné výživné, výsluhového či starobného dôchodku a iných nárokov. Pokiaľ sa človek skutočne posnažil všetkými možnými prostriedkami vyriešiť svoj stav hmotnej núdze, no i napriek tomu sa mu to nepodarilo, nastáva čas, kedy môže požiadať o pomoc pri riešení svojej situácie samotný štát.

Vyplácaný je vždy rozdiel

Štát pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi dovoľuje osobe žijúcej na území SR požiadať o dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie, ochranný príspevok, aktivačný príspevok a príspevok na nezaopatrené dieťa. Žiadateľom sa vždy poskytuje rozdiel medzi nárokom a príjmom. Znamená to, že jednou z podmienok poskytnutia takejto dávky či príspevku je aj príjem, ktorý nepresahuje sumu jednotlivých dávok či príspevkov. Zákon nám vymedzuje príjmi, ktoré sa pri žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi za príjem vôbec nepovažujú, alebo ktoré sa za príjem považujú len čiastočne či úplne.

Predstavme si manželský pár s dvomi maloletými deťmi. Na obe deti poberajú rodičia detské prídavky a na jedno z nich poberajú rodičia aj rodičovský príspevok. Ďalším príjmom rodiny je invalidný dôchodok. Sumy jednotlivých dávok a príspevkov vyzerajú nasledovne: 25, 5 € x 2, 275, 9 € a 145, 3 €. Manželský pár s dvomi deťmi má nárok na dávku v hmotnej núdzi s príspevkom na bývanie po splnení všetkých podmienok vo výške 269, 8 €. Z tejto sumy sa odrátajú len tie príjmi, ktoré štát považuje za čiastočné alebo úplné príjmi. V prípade našej rodiny sa jedná len o invalidný dôchodok, ktorý sa odrátava čiastočne, čiže vo výške 75 % alebo 108, 97 €. Takáto rodina má teda nárok na sumu pomoci v hmotnej núdzi vo výške 160, 83 €.

Pomoc v hmotnej núdzi nie je postačujúca na zabezpečenie plnohodnotného života pre naše rodiny. Môže však slúžiť ako záchranná brdza či odrazový mostík pre lepšiu budúcnosť jednotlivcov či rodín, ktorí na vlastnej koži pocítili následky chudoby.

Pozrite si aj náš predchádzajúci článok: kliknite tu

fotografia prevzatá z https://www.finreport.sk/