Regionoviny

Áno ten, kto nie je podnikateľ a naozaj chce pracovať, to má ťažké. Za socializmu platili trochu ľudskejšie zákony v tomto smere. Napríklad, ak niekto pracoval na termínovanú zmluvu, mesiac pred jej ukončením ho zamestnávateľ upozornil, že už nemá záujem o predĺženie tejto zmluvy, a tak o mesiac skončí. Zároveň upozornil zamestnanca, že napríklad každý pondelok bude mať odteraz voľný, aby si mohol hľadať novú prácu.

Dnes je to inak. Najmä v štátnej správe, kde neustále zasahuje politika na úkor kvality, človek, ktorý rád pracuje nemá veľké šance. Navyše, generálnymi riaditeľkami sa stávajú doslova neskúsené sopľandy, ktoré ešte nikde nič nedokázali, ale s dobrými kontaktmi a tieto si skutočne robia čo sa im zachce.

Napríklad: existuje jeden podnik, ktorý patrí pod Ministerstvo hospodárstva. Jedna dievčina, ktorá prešla konkurzom a prácu si veľmi obľúbila, dostala predĺženie svojej pracovnej zmluvy o ďalší rok. (Ktovie, prečo nedostala definitívu, ale dozvedela som sa, že tam o všetkom rozhoduje personalistka, ktoré zase toho veľa nevie. Za svoje chyby vak nie je trestaná, „lebo je len jedna“ na asi tristo zamestnancov. Vo firme si môže robiť, čo sa jej zachce, a na jej odporúčania aj generálna riaditeľka – bez ďalšieho preskúmania vecí – rozhoduje. Panebože, tridsaťšesťročná panovníčka fakt s mimoriadnymi skúsenosťami… (ale tituly má.))

Pomaly našej dievčine uplynie ďalší pracovný rok. Hoci jej predchádzajúca riaditeľka sľúbila predĺženie zmluvy naďalej, išla na materskú dovolenku a nahradila ju otitulovaná odborníčka – najmä na ľudské povahy. Len tak mimochodom povedala našej dievčine, že jej zmluvu nepredĺži lebo „je – podľa chybujúcej personalistky – drzá“… Veľmi ma to rozosmialo, Nevedela som, že ak je podľa niekoho niekto „drzý“, teda kto ho vôbec nepozná, ale vo všeobecnosti má skvelé pracovné výsledky, je to dôvod na rozviazanie pracovnej zmluvy. Naša dievčina sa nevzdala a

Išla prosiť generálnu bohyňu, povedzme A.V., aby ju nechala v tejto práci. Bohyňa sa na ňu ani nepozrela, lebo keď personalistka povie „nie“, znamená to „nie“…

Netuším, kam sme sa to dostali. Väčšinou šéfujú milenky ženatých papalášov, ktorí ich často zabezpečia bytmi, kompetenciami, z ktorých týmto fešandám načisto preskočí, a nadobudnú dojem všemohúcnosti. Stále sa čudujeme, prečo to nejde, nefunguje…, ale zato fungujú krásavice rôzneho druhu a rôznej kvality… Fungujú hlavne tam, kde by bol potrebný okrem titulov zdravý rozum, pracovné skúsenosti a schopnosti, empatia a hlavne tá osobnosť, ktorú by radi ostatní nasledovali…

Potom by sa aj pracovné výsledky nielen našej dievčiny zhodnotili iným spôsobom, možno aj spravodlivým.

llw