Kresťania si aj tento rok pripomínajú jeden z najväčších sviatkov a to je Veľký piatok. Výnimočný je smrťou Ježiša Krista na kríži. Zaujímavosťou však je, že evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.
Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.
V rímsko-katolíckych kostoloch sa v tento deň neslúži omša. Oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera.
Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Zachováva sa pôst – nejedáva sa mäso.
Tradíciou na Veľký piatok bolo, že ľudia, ktorí trpeli chorobami chodili sa skoro ráno umývať do potoka. Mysleli si, že voda v potoku má zázračnú silu a pôsobí na rany. Voda mala účinok iba vtedy, keď sa chorý umýval tak skoro ráno, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.
Zvykom na Liptove a na Horehroní bolo klásť napríklad na hroby vajíčka alebo iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Povery povrávali, že na Veľký piatok sa stretávali strigy na sabat čarodejníc. Ľudia verili, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Autor: Miro Trenka ; Zdroj: slovenske-zvyky.webnode.sk ; Obrázky: Wikipédia