Regionoviny




Dnes by mal Samo Chalupka 209 rokov

 AKTUALITY
  • Na Slavii v Trnave je zerekonštrouvaný bežecký oval opäť k dispozícii Bežecké trasy v športovom areáli Slávia sú pripravené na používanie. Posledným krokom pred ich kolaudáciou je dokončenie osvetlenia a terénnych úprav. Projekt bežeckých trás je súčasťou veľkého projektu komplexnej revitalizácie Slávie. V areáli športoviska jeho...
  • Nitra získala peniaze na zelené projekty Nitra obnoví z európskych prostriedkov Mestský park, hradný kopec, zrevitalizuje vnútroblok na Štúrovej ulici a areál základnej školy na Škultétyho. Radnica uspela so žiadosťami o nenávratné finančné príspevky a získala na tieto zelené projekty...
  • Súťažiaci žiaci z AMAVET-u reprezentujú Slovensko už aj v Indonézii Medzinárodná súťaž mládeže vo vede, technike a inžinierstve sa konala 15. – 18. apríla v Indonézii. Na súťaži ISTEC 2022 (International Science Technology and Engineering Competition) sa prvýkrát zúčastnili aj súťažiaci zo...
  • Všeobecná lekárka je po prvýkrát nominovaná na prestížne ocenenie Krištáľové krídlo Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva vyjadruje nesmiernu hrdosť z nominácie svojej členky MUDr. Adriany Šimkovej na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda. Krištáľové krídlo je ocenenie udeľované každoročne od roku 1997...
  • Riamavská Sobota: Zmena na trénerskom poste Rimavskosobotských futbalistov od 10. januára vedie staronový kormidelník Eugen Jenci Bari z Fiľakova. Mestský športový klub Rimavská Sobota o tom informoval na sociálnej sieti. Podľa konateľa MŠK RS Ondreja Václavíka...
Dnes by mal Samo Chalupka 209 rokov
27 februára
12:52 2021

Jeden z predstaviteľov slovenského romantizmu bol i Samo Chalupka. Pre každeho je jeho báseň Mor-ho! známa. Narodil sa 27. fabruára 1812 v rodine evanjelického farára Adama Chalupku a Anny Fruniovej.

Vzdelanie

Vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v Gemeri a od roku 1822 študoval na lýceu v Kežmarku. Od roku 1824 študoval v Rožňave, od roku 1827 na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu, kde v 1829 patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov.

Pôsobenie

Chalupka pôsobil spočiatku ako knihovník, neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len literatúre, ale zaujímali sa i o dejiny, osud národov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty v roku 1830 vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v Demänovej, no už v roku 1833 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1834 pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, 1836 farár v Gemerských Tepliciach a po otcovej smrti v roku 1840 zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.

Mor-ho!

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia,
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí:
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im obtáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
Krásna zem - jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:
Tá zem,tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,
aby šli s pozdravom k cárovi rímskemu.
Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:
taká otroč neznáma slovenskému kraju,
lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi
a smelými sa jemu primlúvajú slovy:
\Národ slovenský, kňazstvo i staršina naša,
kroz nás ti, slávny cáre! svoj pozdrav prináša.
Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,
to je zem naša, daná Slovänom od Boha.
A ty, mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Nezabúdajme na históriu Slovenska!

Zdroj: Wikipedia ; Autor: Miro Trenka ; Foto: stur.sk



O autorovi

admin

admin



Iné články



0 Komentárov

Bez komentára/ov!

Momentálne neexistujú žiadne komentáre, chcete ich pridať?

Napíšte komentár

Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.

Pozitívne rádio

Live vysielanie

Dnes je:

KALENDÁR

august 2022
Po Ut St Št Pi So Ne
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031  

Partner

Zdravie a krása