Regionoviny

Bratislavčania najčastejšie nadávajú na dopravu. Či idú autom, alebo mestskou hromadnou dopravou, vždy sa nájde dôvod na zlosť – zaručenie „niečo mešká“, alebo niekde práve začali s opravou cesty. Napriek všetkému, vyžívam sa v mestskej hromadnej doprave. Ani nie tak pre ňu samu, ale pre tú zaujímavú vzorku ľudí, ktorú tam stretnete.

Nastúpila som do preplnenej električky číslo deväť. Neviem, čo všetci robili v Ružinove, alebo prečo celý Ružinov išiel smer Karlova ves, ale zdalo sa mi, že každý potreboval ísť niekam práve touto električkou. Pri dverách som sa nemala kde chytiť, tak som sa snažila pretlačiť bližšie k sedačkám. Nič ma nevie vytočiť viac, ako keď má niekto položené tašky na vedľajšom sedadle v preplnenej električke. Hoci sme sa nemali pomaly kde držať, jedna pani obsadila pre istotu dve sedadlá. Na jednom sedadle sedela ona a na druhom tašky, v ktorých mala hrnce.

„Určite tie hrnce niekde ukradla“, povedala pani v strednom veku svojej dospievajúcej dcére. Dospievajúca dcéra sa rozosmiala. Osobne som si nemyslela, že pani v dlhom čiernom kabáte a drdolom na hlave, ktorá zaberala dve miesta, niečo ukradla. Rozhodne mi však liezla na nervy jej nevšímavosť a pohľad uprený do neznáma. Električka zastala na ďalšej zastávke. Skoro nikto nevystúpil, ale pre istotu sa natlačilo dnu minimálne dvadsať ľudí. Cítila som, ako sa spoza mňa niekto prediera, tak som sa uhla. K panej, s drdolom sa postavila stará pani nízkeho vzrastu a zahľadela sa na hrnce. Jediná mala asi najväčšiu guráž, lebo hneď sa direktívne opýtala: „Dobre sa sedí tým hrncom?“

Pani s drdolom na ňu pozrela a hneď začala tašku dávať dole. Stará pani nízkeho vzrastu si uveličene sadla a pár ľudí sa zasmialo. Rozmýšľala som…prečo sme všetci nechali tie hrnce vlastne „sedieť“? Keby neprišla stará pani nízkeho vzrastu, asi by „sedeli“ až do Karlovky, kde s majiteľkou cestovali.

Gabi Caprea