22 októbra
20:26
2019
Poézia to sú jednoducho farby duše. City, pocity, nálady či myšlienky. Lyrika. Autor básne sa nechal inšpirovať krásnym obrazom, ktorý bol síce maľovaný podľa predlohy, no každý maľuje inak a vždy do portrétu vnáša svoje prvky. Vlastné city a svoju energiu. Autor jednoducho dostal daný obraz do takzvanej básnickej podoby. Čiže ten kto nevidí ale počuje dokáže si dielo predstaviť. Príjemné čítanie. 🙂
Tíško si po ulici kráča dáma,
kvapky dažďa kreslila mláky.
S dáždnikom bielym v ruke,
maľuje svet žltými farbami.
Smelo si kráča dáma vpred,
miluje oheň čo tvorí jej svet.
V budovách pozhasínané,
kaviarne a butik zmysel dáva.
Smelo si kráča dáma vpred,
vlastnou cestou - už nie späť.
Autor: MiTre 2019/22/10 ; Foto: predajdielo.sk
Momentálne neexistujú žiadne komentáre, chcete ich pridať?
Napíšte komentár